Budím sa o 4:30 môjho času, teda o 5:30 portugalského času (neposunul som si čas pri prechodu na letný čas). Ďalší pútnici ranostaji mi ponúkajú kávu. Dávam si aj druhú. Dosť dlho mi trvá, kým si pozbieram po budove veci z rôznych sušiacich miest a zbalím do batohu. Dokonca ani pár ponožiek nemám na jednom mieste. Raňajky: posledné zvyšky nutely a super pao. Pravidlo v albergue je, že môžte zostať len jednu noc a ráno ho musíte opustiť. Do knihy návštev kreslím výjav, ako som včera šliapal v ďaždi a samoobslužne si pečiatkujem zápisník. Ako som sa dozvedel od ostatných pútnikov, mal by som mať nejaký oficiálny preukaz, kde by som mal zbierať pečiatky z ubytovní, kostolov a podobných miest, aby mi púť v Compostele uznali, a to tiež len ak prejdem 100 kilometrov peši, alebo 200 kilometrov bicyklom. Preukaz nemám, tak aspoň do zápisníka. 100 kilometrov mám už určite v nohách. Do kasičky vhadzujem 50 centov. Viem, nič moc, možnosti erazmus študenta. Toľko som mohol minúť vody na základnú hygienu a elektriny nabitím bateriek. Vyrážam medzi prvými z alberguev Rubiaes.