Dobieham ich pri brode potoka. Opatrne preskakujeme z kameňa na kameň. Nikto nechce mať vodnú nádrž v botách hneď takto z rána. Mĺkvo vchádzame do dediny. Oni sa odpojujú zlákaný neónmi snack-baru s prívlastkom non-stop. Zrejme v ňom poraňajkujú. Neraňajkoval som. Jednak nemám čo a jednak je Veľký pôst. Pribúda svetla, ale slnka sa možno nedočkám. Obloha je zavalená ťažkými oblakmi. Netrvá dlho a začne sa z nich valiť voda. Úsek je pekný, les, len chodník sa zvažuje nadol. Šľachy sa pripomínajú a ďalší pútnici ma začínajú predbiehať. Peší a aj jazdci. "Bom Camino"
Za lesným úsekom ma v prístrešku čaká civilná ochrana v reflexných oranžových kombinézach. Zapisujú si moju národnosť a pýtajú sa, kde som spal. "Tenda," ukazujem na batoh. "Čistinka pri potoku" neviem po španielsky. Za spoluprácu mi dávajú do zápisníka pečiatku. Pokračujem ďalej. Dážď pokračuje tiež. Vlastne mi až tak neprekáža. Bolo už aj horšie. Predvčerom napríklad, alebo úsek v kopcoch za Ponte de Lima. Jednoducho som si zvykol.
Moju myseľ začína zamestnávať hlad. V poslednej dobe som mal vysokú spotrebu. 400 gramovú nutelu za deň, lekvár na posedenie... Zákon zachovanie energie. Teraz sa snažím kráčať proti nemu. Uvidím, ako dlho vydržím. Predsavzal som si, že najskôr vyhľadám nejaké jedlo v meste Padrón, podľa brožúrky najbližšie väčšie mesto. Okolo obchodíkov prechádzam zrýchleným krokom bez pozretia na ne. Našťastie ich len zriedka stretám. Väčšinou sú zavreté.
Do Padrónu vstupujem cez kolotoče. Žiarivé farby v kombinácii so šedivým dažďom. Pusté, ani noha. Už sú tu pripravený na koniec pôstu. Chvíľu mi trvá, kým objavím otvorenú padariu. Kupujem si klasicky pečivo s niečím vo vnútri. Tentokrát mi je úplne jedno s čím, hlavne že s niečím.
Stretám sv. Jakuba...
Ďalšie kroky vedú do kostola. Zisťujem, že obrady sa začínajú o 17:30. Tak to mám niekoľko hodín času. Čo budem robiť tak dlho? Idem teda na nákup jedla na Veľkonočnú nedeľu. Objavujem stánok v ktorom zrejme predávajú miestne tradičné jedlá. Klobásy rôznych veľkostí a farieb, veľké bloky syra, a mega super pão rôznych typov. Úžasné je, že stánkár z času na čas odkrojí z produktov na ochutnávku prístojacim pri stánku. Kým si rozmyslím, čo si vlastne kúpim, mám už vyskúšané viaceré syry a super pão. Obed mám teda za sebou. Pýtam si pol kila hnedého super pão s hrozienkami (je tak dobrý, že sa dá jesť bez ničoho ako koláč) a dve nožičky klobásy. Ten pol kila super pão odkrajuje zo snáď desaťkilového bochníku. Klobásu nemám vyskúšanú, ale vyzerá dobre. Platím 5 eur. Ešte mi odkrajuje ďalší kúsok toho super pão grátis.
S nákupom idem na prechádzku po meste. Albergue je od kostola cez most. Dostávam pečiatku. Odchytáva ma anketárka. Spočiatku som neochotný pre ťažký batoh na pleciach. Dôvod návštevy Galície - Santiago, národnosť - slovenská, zamestnanie - študent, odkiaľ som prišiel - Porto, koľko miniem denne - cca 6 eur, aký typ ubytovania využívam - väčšinou stan, chcem sa vrátiť do Galície - áno, odporučím Galíciu kamarátom - áno...
Za mostom je premeň. Príležitosť doplniť zásoby vody. Súsošie v nike zobrazuje sv. Jakuba apoštola pri krste kráľovnej Lupa ako pripomienka evanjelizačnej činnosti apoštola v Galícii (infobrožúrka).
Nižšie je reliéf s výjavom prevozu tela svätca späť do Galície po smrti v Ríme.
Zaparkovaná kópia starovekého Galského vozíka. Samozrejme je urobená z kameňa. I štruktúra dreva je na ňom vysekaná.
Na jednom námestí objavujem kamenný kríž s typickou štylizáciou.
Mimoriadne ma na ňom zaujal jeho podstavec s výjavmi. Koľká jednoduchosť a krása...
Infobrožúrka píše o ďalších zaujímavostí v meste, ale medzičasom sa po doobedných dažďoch cez oblaky predralo slnko. Dávam prednosť vyhrievaniu sa na lavičke pred kostolom. Mám trocha divný pocit s toľkej nepohyblivosti po týždni putovania, súčasne je to veľmi príjemné. Aspoň po oblohe putujú oblaky. Sú neškodné, neprší z nich len tienia. Počuť hudbu a ruch od kolotočov. Tuším s tým ani tak nečakali na koniec pôstu ako na pekné počasie.
Na obradoch sa opäť okrem miestnych ukazujú aj pár pútnikov. Tentokrát to nemali ďaleko z albergue cez most. Niektoré tváre poznám ešte od minula. Počas obradov sa kladie mimoriadny dôraz na liturgiu. Špeciálni asistenti v špeciálnych háboch prinášajú veľký kríž na poklonu. Oltárny kríž odhalujú efektne z rebríka.
Po obradoch nasleduje procesia. Toto nepoznám a čakám spolu s ďalšími prizerajúcimi čo sa bude diať. Aj kňaz pred kostolom čaká (neustále pozerá na hodinky).
Náhle sa sprievodu kapely pripochoduje nejaká delegácia, pravdepodobne zástupcovia mesta, a napochodujú do kostola.
V kostole sa zrejme niečo deje, vonku sa zase len čaká. Som zvedavý ako to bude pokračovať a akú úlohu budú mať špicaté masky. Trvá to však dlho, vyše pol hodiny. Batoh ťaží a dnes by som sa chcel k Santiagu natoľko priblížiť, aby som nasledujúci deň na obed bol pri katedrále. Odchádzam bez pointy.
Až keď som na vidieckých cestách tesne za mestom, ozve sa od kostola muzika. Trvalo to skrátka dlho.
Do západu slnka sa mi ešte podarilo prejisť 7 kilometrov. Po poobednom šlofíku sa k večeru pomaly prebúdza dážď. Dlho si nevyberám miesto, nechcem rozkladať stan v daždi. Končím v lesíku neďaleko cesty. Večeriam kúsok super pão s hrozienkami. Zajtra budem v Compostele, aj keby som to mal doplaziť.